Oznámenie možno urobiť (aj anonymne):

Podať písomnosť je možné poštou alebo osobne na adrese:

Obec Miloslavov

Hlavný kontrolór obce

Radničné námestie 181/1

900 42 Miloslavov

Priamo do poštovej schránky umiestnenej pri vstupe do Obecného úradu Miloslavov. Poštová schránka je dostupná 24 hodín denne.

Písomné oznámenie má byť podané v uzatvorenej obálke s označením „Neotvárať – INTERNE CHRÁNENÉ – do rúk hlavného kontrolóra obce“.

Prijatie a evidencia oznámenia

Hlavný kontrolór je povinný prijať a preveriť každé oznámenie podané podľa zákona o ochrane oznamovateľov. Hlavný kontrolór bezodkladne zaeviduje každé oznámenie v evidencii oznámení oddelene od evidencie ostatných písomností a najneskôr do siedmich dní potvrdí oznamovateľovi prijatie oznámenia.

Preverovanie oznámenia

Hlavný kontrolór po zaevidovaní oznámenia komunikuje s oznamovateľom a počas celého procesu preverovania dbá na dodržiavanie mlčanlivosti o totožnosti oznamovateľa, dotknutých osôb a o zistených skutočnostiach. V prípade, ak je oznámenie potrebné doplniť o ďalšie informácie alebo dôkazy, hlavný kontrolór bezodkladne kontaktuje oznamovateľa so žiadosťou o doplnenie. V prípade, ak oznamovateľ dlhodobo nekomunikuje a hlavnému kontrolórovi chýbajú podstatné informácie k prevereniu oznámenia, preverovanie ukončí.

Hlavný kontrolór vždy preverí, či podanie možno považovať za oznámenie o protispoločenskej činnosti. Ak z obsahu oznámenia vyplýva, že nejde o oznámenie podľa zákona o ochrane oznamovateľov, ale na jeho vybavenie je príslušný iný orgán, hlavný kontrolór oznámenie postúpi tomuto orgánu. O postúpení oznámenia písomne informuje oznamovateľa.

Hlavný kontrolór je povinný preveriť oznámenie najneskôr do 90 dní odo dňa potvrdenia jeho prijatia; ak sa prijatie oznámenia nepotvrdilo, do 90 dní od uplynutia siedmich dní od prijatia oznámenia.

Ochrana identity oznamovateľa a informovanie oznamovateľa

V prípade postúpenia oznámenia, ako aj ostatných právnych krokov, hlavný kontrolór zabezpečí ochranu identity oznamovateľa v súlade so zákonom o ochrane oznamovateľov. Na postúpenie oznámenia si hlavný kontrolór vyžiada súhlas od oznamovateľa a v prípade, ak oznamovateľ nemá záujem o postúpenie oznámenia s jeho identifikačnými údajmi, hlavný kontrolór postúpi oznámenie v anonymizovanej forme.

Postupy na ochranu oznamovateľa

Status chráneného oznamovateľa

Oznamovatelia môžu pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti požiadať prokurátora alebo správny orgán, ktorý je príslušný oznámenie prešetriť, o tzv. status chráneného oznamovateľa. Ide napríklad o oznámenie trestných činov verejných činiteľov, podvod, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku alebo sprenevera. V prípade správnych deliktov ide napríklad o zanedbanie povinnosti v oblasti životného prostredia alebo porušenie povinnosti v oblasti verejného obstarávania.

V prípade, ak prokurátor alebo správny orgán poskytne oznamovateľovi status chráneného oznamovateľa, v praxi to znamená, že zamestnávateľ nemôže urobiť akýkoľvek pracovnoprávny úkon voči oznamovateľovi, s ktorým oznamovateľ nesúhlasí, bez súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov (ďalej len „úrad“). Najčastejšie ide o udelenie súhlasu úradu s výpoveďou.

Status chráneného oznamovateľa zaniká:

1. doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany úradu,
2. skončením alebo zánikom pracovnoprávneho vzťahu chráneného oznamovateľa,
3. uplynutím troch rokov od skončenia trestného konania alebo konania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu,
4. odsúdením chráneného oznamovateľa za trestný čin krivého obvinenia alebo za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy v súvislosti s urobením kvalifikovaného oznámenia, alebo
5. doručením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu, zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že kvalifikované oznámenie nie je konaním v dobrej viere.

Pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu

Zákon o ochrane oznamovateľov poskytuje oznamovateľom aj možnosť požiadať úrad o tzv. následnú ochranu, ktorá spočíva v pozastavení účinnosti už vykonaného pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa voči oznamovateľovi. Môže ísť najmä o výpoveď, pričom úrad pri posúdení tejto žiadosti skúma, či zamestnávateľ dal oznamovateľovi výpoveď z dôvodu podania oznámenia, inak povedané, vykonal odvetu voči oznamovateľovi.

Oznamovateľ musí podať žiadosť v lehote do 15 dní odo dňa, keď sa o takomto pracovnoprávnom úkone dozvedel. Rozdiel od udelenia tzv. statusu chráneného oznamovateľa spočíva aj v tom, že žiadosť o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu nie je viazaná na oznámenie závažnej protispoločenskej činnosti, ale môže ísť napríklad aj o oznámenie doručené hlavnému kontrolórovi ako zodpovednej osobe v rámci vnútorného systému prijímania a preverovania oznámení u zamestnávateľa. Ak úrad pozastaví účinnosť pracovnoprávneho úkonu, oznamovateľ môže do 30 dní zákonnosť takéhoto úkonu namietať na súde. Oznamovateľ má zároveň možnosť požiadať o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci Centrum právnej pomoci. V týchto prípadoch má oznamovateľ nárok na právnu pomoc aj keď nespĺňa kritérium materiálnej núdze.

Kto je podľa zákona oznamovateľom

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a teda úradu, prokuratúre alebo správnemu orgánu príslušnému na konanie o správnom delikte alebo zamestnávateľovi.

Oznamovateľom je aj ten, kto v dobrej viere, teda ten, kto je presvedčený o pravdivosti svojich zistení:

1. urobí oznámenie a koho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah sa skončil, ak sa dozvedel informácie o protispoločenskej činnosti počas tohto pracovnoprávneho vzťahu alebo aj iného vzťahu ako je napríklad dobrovoľnícka činnosť, stáž, činnosť SZČO na základe zmluvy a pod.,
2. urobí oznámenie a jeho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol, ak sa dozvedel informácie o protispoločenskej činnosti počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov,
3. urobil oznámenie anonymne a jeho totožnosť bola odhalená,
4. zverejnil informácie o protispoločenskej činnosti, ktoré sa dozvedel počas výberového konania alebo v rámci predzmluvných vzťahov a jeho pracovnoprávny vzťah alebo iný obdobný vzťah ešte nevznikol alebo počas trvania pracovnoprávneho vzťahu alebo iného obdobného vzťahu alebo po skončení pracovnoprávneho alebo iného obdobného vzťahu.

Oznamovateľ si však môže uplatňovať ochranu, len ak informácie zverejní z dôvodu, že:

4a.  urobil oznámenie prostredníctvom vnútorného systému preverovania oznámení a nebol oboznámený s výsledkom preverenia oznámenia alebo neboli prijaté vhodné opatrenia a následne urobil takéto oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebola v primeranej lehote oboznámená so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,

4b.  urobil oznámenie orgánu príslušnému na prijatie oznámenia a nebol v primeranej lehote oboznámený so stavom preverovania alebo s výsledkom preverenia,

4c.  je dôvodná obava, že protispoločenská činnosť môže predstavovať bezprostredné alebo zjavné ohrozenie verejného záujmu, alebo

4d.  je dôvodná obava, že v prípade urobenia oznámenia orgánu príslušnému na prijatie oznámenia by jej hrozil postih alebo vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu hrozí, že orgány na prijatie oznámenia nezabezpečia nestranné a nezávislé preverenie skutočností uvedených v oznámení. Ide teda o prípady, kde je zjavný konflikt záujmov a nie je rozumný predpoklad, že by to inštitúcia vyriešila objektívne a nestranne.

Na koho sa ochrana ešte môže vzťahovať

Ochrany sa môžu domáhať aj na iné osoby, ak čelia odvetám v súvislosti podaním oznámenia, ktoré podal niekto iný. Môže ísť o:

1. blízku osobu oznamovateľa,
2. fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorú oznamovateľ ovláda, v ktorej má účasť, v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby, alebo pre ktorú vykonáva pracovnú činnosť,
3. fyzickú osobu – podnikateľa alebo právnickú osobu, ktorá ovláda právnickú osobu, v ktorej má oznamovateľ účasť alebo v ktorej vykonáva funkciu člena orgánu právnickej osoby,
4. osobu, ktorá oznamovateľovi poskytla pomoc v súvislosti s oznámením, a
5. zodpovednú osobu alebo osobu, ktorá sa podieľa na plnení úloh zodpovednej osoby.

Odvetou môže byť napríklad výpoveď, pozastavenie činnosti, disciplinárne opatrenie, zmena miesta výkonu práce, nátlak, zastrašovanie, nepredĺženie zmluvy na dobu určitú, predčasné ukončenie zmluvy, apod.

Ak sú tieto osoby presvedčené, že napr. výpoveď alebo iný pracovnoprávny úkon, ktorý voči nim vykonal zamestnávateľ, je postihom za podané oznámenie (a oni sú príbuzní oznamovateľa alebo oznamovateľovi poskytli pomoc) môžu zároveň požiadať úrad o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu. Môžu sa tiež obrátiť na súd a žiadať nápravu alebo náhradu nemajetkovej ujmy.

Oznamovateľ alebo tieto vyššie uvedené osoby tiež môžu požiadať úrad o začatie konania o priestupku alebo konania o uložení pokuty voči zamestnávateľovi.

Ochrana osobných údajov

Informácie o spracúvaní osobných údajov podľa osobitného predpisu:

https://www.miloslavov.sk/ochrana-osobnych-udajov/