Základné údaje

Adresa
Radničné námestie 181/1, Miloslavov 900 42

Fakturačné údaje
IČO: 00 30 49 48
DIČ: 20 20 66 21 82

Starosta
Milan Baďanský
Viac o starostovi

História

Z najstarších dejín obce

Obec Miloslavov, na území ktorej sa nachádzate, leží 8 km od hlavného mesta Bratislavy v hornej časti Žitného ostrova na Podunajskej nížine.Základom dnešnej obce boli dve osady: Alžbetin Majer a Anna Majer. Územie, na ktorom osady vznikli bolo pôvodne kráľovským majetkom a patrilo k bratislavskému hradnému panstvu. Podstatne starším osídlením je Alžbetin Majer, založený najneskôr v prvej polovici 13. storočia pri románskom kostole sv. Alžbety.

Prvá písomná zmienka o osídlení bol súpis cirkevných desiatkov z rokov 1332-1337, kde bola uvedená ako osada a kostol pod menom „Szent Erszébeth, Ecclesia Sancta Elizabeth in Agro“, teda „Svätá Alžbeta, kostol sv. Alžbety v poli“. V 16. a 17. storočí morové epidémie tak zdecimovali obyvateľstvo, že osada prakticky prestala existovať. Napríklad v 1781 roku v osade žilo 17 obyvateľov. Približne 2 km od Alžbetinho Majera na začiatku 19. storočia vyrástol Anna Majer, pomenovaný podľa Anny Apponyiovej, rodine ktorej v tom čase územie patrilo.

V roku 1882 obe osady od Apponyiovcov kúpil rytier Rezso Wiener Welten. Bol rakúskym občanom, mal židovských rodičov a v dospelom veku konvertoval na kresťanstvo. Bol veľký milovník koní a poľovníctva, dal vysadiť les na Alžbetinom Majeri aj v neďalekom Nemet-čok majeri. Po obsadení Rakúska Hitlerom zahynul vo Viedni pri pokuse odvliecť ho do koncentračného tábora.

Prvé osídľovanie

Osídľovanie na Anna Majeri začalo v prvom týždni júla roku 1921. Ako prví sa dosťahovali Ján Koša mladší a Juraj Stanko z Maďarska (Békešská Čaba). Postupne pribúdali rodina Curanová, Lovciová, Štrbková a Saková z Bulharska, rodina Vaculíková, Dostálová, Mikulicová, Rešetková a Krivá z Moravy a rodina Strýčková, Dejová, Čentáková, Kupková, Homolová, Kocholová a Jurištová z okolia Žiliny. Z Juhoslávie z okolia Petrovca: Pavel Brna, Ján Brna, Pavel Spevák, Juraj Spevák, Ján Spevák, František Galát, rodiny Kopčokové. Nezačínalo sa tu novým osadníkom ľahko. Spočiatku – pokiaľ nemali postavené obydlia bývali spolu v šope – maštali v časti Miloslava, viacerí dokonca prežili zimu v zemljankách.

Z iných oblastí: Jozef Hatala, František Knežínek, Ján Nepustil, rod.Tomešová, František Buchtela, Juraj Hrica, rod.Marková, rod.Širková, rod. Ševčíková, rod. Hrančová, rod. Illyová, František Čejka, vd.Lačoková s rodinou, Juraj Legíň, rod.Pukanová, rod. Jelínková a rod.Tichá.

Viacerí kolonisti boli bývalí legionári z I. svetovej vojny. Prvým predsedom kolónie bol Štefan Lovci mladší. Pôvodní kolonisti na Alžbeta –majeri: Karel Reichert, Ján Koutecký, Jozef Nemeček, Otto Račinský, Ludvik Nagy, Ján Nagy, František Janda, Adolf Janda, rod.Blažeková, rod.Oujezdská, rod.Pišteková, rod. Dosedelová, rod.Hroudná, rod.Tučeková.

Slovenský štát

Naša obec po Viedenskej arbitráži (2.11.1938) aj napriek snahám bývalej materskej obce Štvrtku na Ostrove nepripadla k Maďarsku. Rozhraničovacia komisia rozhodla, že štátna hranica medzi Maďarskom a Slovenskom povedie cez kataster obce Miloslavov, z ktorého 250 jutár obce pripadlo Maďarsku a zbytok zostane na Slovensku. Pri aleji medzi Štvrtkom a Miloslavovom postavili Maďari pohraničnú búdu. Podľa rozprávania pamätníkov v poli katastra obce bolo v roku 1944 zhromaždisko – tábor pre Židov, ktorí boli expedovaní z krajiny von.

Druhá vlna osídľovania

Tá prebiehala po skončení II. svetovej vojny a to najmä v rokoch 1946-1950. Mierili sem hlavne prisťahovalci zo severných krajov Slovenska, ktorí tu hľadali (a našli) lepšie životné podmienky a natrvalo sa tu so svojimi rodinami usadili.

Z Kysúc sem prišla rodina Lehocká, Mináriková, Pastvová, Kasáková a Mahútová. Spod Tatier – rodina Muránska, Zgodavová, z Detvy rodina Drugdovcov. Ďalej rod.Sadloňová, rod.Strnisková, rod. Bezáková, rod.Kvačková, Ján Janičina, Rudolf Janičina, rod,Muráňová, rod.Jurigová, rod.Rysuľová, rod.Frťalová, rod. Dučajová, rod.Vláčilová, rod.Krnáčová.

V Alžbetinom Dvore to boli rod.Máťyašová, rod.Feriančeková, rod.Haulišová, rod.Krajčiová, rod.Stoličná, rod.Šeďová, rod.Lachová, rod.Jurčová, rod. Hudačová, rod.Crmanová, rod.Smädová, rod.Máľachová, rod.Marková, rod.Kováčová, rod.Martincová, rod. Šuliaková.

Život v obci

Hasičský zbor bol v Miloslave založený 26.05.1925. V Alžbetinom Dvore v roku 1927. Ručné striekačky boli zakúpené v roku 1926 a 1927 a rovnošaty v roku 1928. Veliteľmi Dobrovoľného hasičského zboru boli František Mikulica, Vojtech Nepustil, Ján Kopčok, Ján Ševčík, Pavel Galát, Ondrej Kopčok, František Dosedel a František Horn.

Jubilejné školy. 25.11.1928 v Miloslave a 13.10.1929 v Alžbetinom Dvore boli otvorené tzv. Jubilejné školy (školy k 10. výročiu založenia 1. čsl. štátu), ktorých bolo na celom území Slovenska iba 10.

V roku 1926 bola postavená ModlitebňaBratskej Jednoty Baptistov.

Elektrifikácia obce bola vykonaná po porade v sále kultúrneho domu medzi obcou a Západoslovenskou energetickou spoločnosťou v roku 1943. Obec bola povinná zaplatiť 85.000 slovenských korún. Táto suma sa rozdelila na občanov podľa počtu jutár a domov a tí ju zložili pred zahájením prác. 17. decembra 1943 o 16.00 hod sa rozsvietili prvé svetlá v Miloslavove.

Zavedenie telefónu – na základe dohody s Poštovým riaditeľstvom a zaplatení 25.000 Kčs bola obec 9.apríla 1948 zapojená do telefónnej siete.

Poľnohospodárstvo

Kvalitná poľnohospodárska pôda a vhodné klimatické podmienky spolu s pracovným nasadením dávali zábezpeku kvalitnej úrody. Preto bolo roľníctvo základnou činnosťou osadníkov a bolo aj ich základnou. obživou. Pestovali sa pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica, proso, slnečnica, cukrová repa a zemiaky. Niektorí roľníci ako Peter Chudý, Pavel Spevák, Juraj Stanko, Anna Lačoková, Ján Žemľa a Jozef Hatala zakladali vinice. Kolonisti, ktorí prišli z Juhoslávie ( Petrovec) zaviedli pestovanie chmeľu, ktorý zaberal 28 katastrálnych jutár.

Ovocné stromy sa vysádzali hlavne popri poľných cestách. Tak vznikli čerešňová alej a orechová aleje. Záhradníctvo na pestovanie zeleniny prevádzkovali František Parízek, Bohumil Leigebt, Ján Kopčok, Juraj Kvačka, Pavel Trepáč Dobroslav Tuček a František Hana. Čerstvá zelenina sa každý deň vozila vozmi do Bratislavy na trhy a do hotelov. Neskoršie k nim pribudlo aj pestovanie papriky a melónov. Vzhľadom k suchej pôde bolo roku 1936 založené zavlažovacie družstvo. Predsedom bol František Parízek.

Včelárstvom sa zamestnávali Ján Vaculík, Pavel Kotrla a Michal Hana. Ondrej Hrančo zaviedol chov angorských zajacov. Špargľoviská. Roku 1934 Peter Chudý začal s pestovaním špargle. Tu vypestovaná sa stala veľmi obľúbenou a dobre platenou na bratislavskom trhu a zasielaná bola aj do Prahy.